Na východe Slovenska sa na vianočné tradície nezabúda

Aj keď sa viaceré zvyky a rituály dodržiavajú v obmedzenej miere a prevažne obyvateľstvom na vidieku, naďalej sa odovzdávajú ďalším generáciám.
Na zachovaní zvykov našich predkov sa významným spôsobom podieľajú aj rôzne folklórne skupiny či súbory. \"Tradície v predvianočnom období boli kedysi naozaj veľmi bohaté a hoci sa dnes úplne všetky nedodržiavajú, robíme všetko preto, aby sa s nimi oboznamovala čo najviac hlavne naša mládež, \" uviedol pre TASR vedúci folklórneho súboru Rovina a Rovinka Miroslav Jenčo. Podľa jeho spomienok sa tradičné rituály v predvianočnom období začínali praktizovať na Ondreja. \"Gazdom na dedine sa premiestňovalo pracovné náradie, no hlavne bráničky, po našom kapury na druhý koniec dediny, \" priblížil Jenčo. Ako dodal, rôzne huncútstva pokračovali aj počas obdobia priadok, na ktorých sa stretávala dedinská mládež.
Veľké množstvo tradícií je spojených s magickým sviatkom svätej Lucie. \"Gazdovia primiešavali dobytku k potrave cesnak, aby od nich odháňali bosorky, z cesnakovej vňate sa narobili vence, ktoré sa následne rozvešali po maštali, \" povedal Jenčo. Podľa jeho slov sa v tento deň najmä mladí ľudia zahaľovali do bielych plachiet, tváre si posypávali múkou a spoločne chodili vyháňať bosorky a zlých duchov z jednotlivých domácností. \"Na sviatok Lucie slobodné dievčatá zároveň spoločne varili pirohy. Do každého z nich vložili lístoček s menom muža. Dievča, ktoré vložilo lístoček do prvého piroha, ktorý počas varenia vyplával na povrch, sa malo v blízkej budúcnosti vydať, \" povedal Jenčo.
Štedrý deň sa stále niesol v znamení veľkého pôstu. Podľa slov vedúceho folklórnej skupiny v tejto súvislosti dochádzalo k menším odlišnostiam. \"Mnohé dediny v okolí dodržiavali striktný pôst, hoci sme sa postili aj my v obci Dlhé Klčovo, v našej kapustnici bola údená klobása, \" poznamenal Jenčo. Ako dodal, počas takzvaného viliového dňa pripravovali gazdiné štedrú večeru, tesne pred jej začiatkom priniesol gazda do kuchyne slamu na znak narodenia Ježiša Krista. \"Môj dedo doniesol aj plachtu, po našom partok plný sena, ktorý sa nechal na podlahe až do Prvého sviatku vianočného, Božieho narodenia\", uzavrel Jenčo. Pod obrusom stola mali rodiny umiestnené peniaze, aby bol ten budúci rok bohatý a aby bolo všetkého dostatok. Podľa Jenčových slov nesmela pod stolom chýbať ani sekera, ktorá sa tam kládla kvôli tomu, aby boli ľudia zdraví a tuhí ako železo. Nohy stola boli opásané železnou reťazou, aby rodina držala pokope. Cez Štedrý večer začínali domácnosti navštevovať aj jasličkári, do príbytkov vstupovali otázkou, či sa im domáci dajú rozveseliť. Novinu o narodení Krista hlásali Fedor, Stach, Kubo, Starý a Anjel.
Folklórne súbory Rovina a Rovinka majú spolu 64 členov. Miroslav Jenčo, ktorý ich vedie so svojou manželkou, si nemyslí, že by sa tradície a zvyklosti v regióne Zemplína postupne vytrácali do zabudnutia. \"Udržiavanie ľudových tradícií a folklór ako taký je na východe Slovenska fenomén. V regióne Vranova nad Topľou je množstvo súborov a skupín, ktoré majú dlhú históriu, no mnohé z nich vznikli len prednedávnom, \" informoval Jenčo. Je presvedčený, že odkaz našich predkov sa bude odovzdávať ďalším generáciám aj naďalej.